Podľa súčastných i starších autorov sa pôvod Bordeauxkej dogy odvodzuje priamo od Tibetskej dogy , ktorej potomkovia, známy ako Asýrska doga, sa udomácnili na blízkom východe a odtiaľ sa s Keltmi dostali až do južného Francúzska. Psy príbuzné dogám boli v Európe známe už od 900 - 400 rokov pred Kristom, teda už v dobe Hallstattskej. V okolí mesta Bordeaux sa od pradávna vyskytoval pes nazývaný i galským alebo keltským molosom. Za svoje pomenovanie toto plemeno vďačí i tomu, že bolo najviac využívané mäsiarmi v Bordeaux, ale preslávilo sa najviac v arénach zápasmi s býkmi a medveďmi. Prvá Bordeauxká doga bola vystavovaná až v roku 1863 v Paríži. V literatúre bola podrobnejšie popísaná až v roku 1896 P. Megninom, ktorý v časopise Eleveur kritizoval situáciu na výstavách, kde sa objavovali iba psy s čiernou maskou, ako dôsledok kríženia s Mastiffom: " Je to teror čiernych masiek. Čaro plemena Bordeauxkých dog je preč". Tvrdil, že pravá Bordó mala vždy hnedý nos a červenú masku, ak sa o nejakej maske dá vôbec hovoriť. Do druhej svetovej vojny zmizlo veľa plemenných jedincov, takže nová plemenitba začala na veľmi malej základni. Medzi najväčšie chovateľské stanice v povojnovom období, ktoré sa podieľali na znovuzrodení tohto plemena, patrila "Dela Maison Des Arbes". Túto stanicu vlastnil Dr. Triquet, ktorý v roku 1995 posudzoval toto plemeno na špeciálnej klubovej výstave Slovakia Moloss Clubu. Na Slovensku boli prvé Bordeauxké dogy importované v roku 1989.



Mastíno Napoletáno je na Slovensku chovaný od roku 1978 a od roku 1991 je združený v Slovakia Moloss Clube, kde tvorí najpočetnejšiu skupinu. Toto prastaré plemeno tieľ nazývané " PANCIER ANTIKY" udržovali roľníci v okolí Vezuvu po stáročia a bolo znovu objavené až v roku 1949, kedy ho FCI uznala za plemeno. Predpokladá sa, že Mastín je priamym potomkom starých rímskych bojových psov. Mastín je vynikajúci strážny a ochranársky pes, ktorý už svojim výzorom drží v šachu každého votrelca. Prvým vystaveným psom bol pes " DRAGO" v roku 1914 na výstave v Miláne Signorom Mario Monti Di Bagnacavallom. Bol vystavovaný pod názvom " MASTíNO ITALIANO". Pôvod mena Mastíno napoletáno je polemický. Niektorí ho odvodzujú z keltského " MAS TUIN", čo znamená " strážiť = dom, tuin= držať, strážiť). Iný názor spočíva skôr v spoločnom pratvare " MAST" ( francúzsky tvar "MÁTIN" znel predtým " MASTIN", vokáň na A znamená, že tu vypadlo písmeno S) , ktorý prišiel s Rimanmi do Španielska, Francúzska a Anglicka. Prichádza preto k záveru, že môžeme skoro s istotou vychádzať z talianského kmeňa " MAST", ktorý znamenal ako miesto, opevnený areál. Teda podľa všetkého je to pes, ktorý musel strážiť určité miesto, opevnenie. Popri týchto vlastnostiach je i jeho exteriér mimoriadne impozantný, kde dominuje jeho veľkosť, masívnosť a objemnosť ,ako hlavy tak i tela. Piero Skanziani, ktorý je považovaný za otca Neapolských mastinov spomína na prvé stretnutie s Mastinom takto: " Bolo tam i osem poľovníckych psov rôzneho typu, niektoré sivé ako Bufariello a Zingarella, iní čierni, ako Leone a Catari, Moschella bola prúžkovaná. Nad všetkými najviac dominoval a imponoval Guaglione, krásny jedinec v nádhernom modrom plášti, ktorý sa narodil asi v roku 1944 z neznámej Genealógie. Zdal sa mi mocný a znovu oživený, pretože bol priamym potomkom jedného zo stovky tých, ktorých Paolo Emílio Macedónsky priniesol so sebou do Ríma pri svojom triumfe. Tento pes bol Molossus."



Toto plemeno v Slovakia Moloss clube patrí medzi mladšie chovné plemená. Jej chov na Slovensku začal až v roku 1992. Vo svojej vlasti - Japonsku volajú tosu i SUMO INU, pretože bola vyšľachtená na psie zápasy, avšak výlučne so seberovným protivníkom. Prirovnanie so Sumom je opodstatnené, nakoľko i pravidlá psích zápasov v Japonsku sú identické so zápasmi Sumo. V Sumo musí zápasník zostať oboma nohami na zemi, ak sa zeme dotke inou časťou tela prehráva. Psie zápasy sa v Japonsku prerušia, akonáhle je jeden so psov zranený. Pes je diskvalifikovaný ak úmyselne uhryzne svojho protivníka, pri zápase breše, kňučí od strachu alebo neprejavuje bojového ducha a vzdiali sa viac ako na tri kroky od svojho súpera. Tieto zápasy nemožno v žiadnom prípade porovnávať s krvavými zápasmi v amerických arénach. Tosa bola psom samurajov a mala stimulovať jeho odvahu. Samuraji boli od 11 storočia príslušníci cisárskej palácovej stráže. Ich etickým vzorom bola veľkorysosť voči slabšiemu, pohŕdanie smrťou v boji, bezpodmienečná vernosť cisárovi a telesná zdatnosť. Všetky tieto charakterové vlastnosti samuraja sa tiež vyľadovali aj od jeho psa - Tosa Inu. Pre modernú podobu tosy bola rozhodujúca vláda refenta Ji Kamona ( 1853-1858), ktorý otvoril zem cudzincom a tým i všetkým európskym molosským plemenám, ktoré Japonci



Prvé písomné zmienky o tomto plemene pochádzajú zo 14.storočia. Alfonso, kráľ oboch kastílií a Leónu píše v roku 1342 knihu o love, v ktorej popisuje dogu pod označením "ALANO". Tento starý španielsky "ALANO" sa podľa popisu musel veľmi podobať Mastiffovi, aj keď si to kráľ veľmi neželal Jeden s prvých opisov Španielskeho mastína podáva Alonso de Herrera vo svojom diele "Agricultura General". Citujem: " Vždy , pokiaľ je to možné, treba nájsť Mastína nasledovnej výšky a výzoru: Hlava musí byť tak veľká, že tvorí tretinu tela alebo aspoň tak pôsobí. Tvár sa má podobať tvári človeka, veľmi veľká tlama, doširoka otvorená. Pysk má byť veľký, takže z tlamy visí nadol. Uši veľké a ovisnuté. Jeho štekot má byť hlasný a naháňať strach, hrudník a ramená široké, krk široký a veľmi krátky. Telo krátke, štvorcového rámca, ak je chvost krátky a hrubý, je znakom sily. Dnes je Španielsky mastín stále obľúbenejší v celej Európe a sú uprednostňované veľké impozantné psy. Prvý jedinec schovnený v Slovakia Moloss Clube bol v roku 1993.



Tento francúzsky molosský pes má pôvod v ázijských pastierskych psoch, ktoré sa dostávali do kultúrnych oblastí Európy už v staroveku. Biely pastiersky psi sú pod rôznymi pomenovaniami ako KUVAS, Slovenský čuvač, Maremsko- Abruzský, Pyrenejský horský pes rozšírení od Karpát cez južnú Európu až po Pyreneje. Nemožno im však uprieť spoločné črty a znaky. Biela farba týchto psov používaných na ochranu stád pred zverou bola vyšlľchtená už antickými poľnohospodármi. Pyrenejský horský pes i keď je jednoznačne pastierskym psom zdobil dvor francúzskeho korunného princa syna Ludvíka XIV. Francúzski osadníci vzali toto plemeno i na Newfoundland, kde v roku 1662 založili kolóniu a Pyrenejský horský pes výrazne pomohol k vzniku Novofundladského psa.

 


Bulldog z Malorky. Tiež nazývaný "bojovým", "zápasníckým" psom z najväčšieho ostrova Baleár, alebo býčim psom, alebo bulldogom. Tiež jeho charakteristika je v tomto zmysle jednoznačná: bojový pes sangvinického temperamentu a mimoriadnej odvahy.V jeho telesnej stavbe môžeme nájsť mnoho spoločného s Anglickým bulldogom, pričom korene ich pôvodu sú nepochybne spoločné. Bulldog z Mallorky však zostal väčší a mohutnejší, tiež teda podobnejší starším typom evropských molossoidov, napr. Bordó doge. Ide zrejme o potomka dnes už vyhynutého a zabudnutého starošpanielského bulldoga, zobrazeného na medaile z roku 1625, kde je označený ako "Dogue de Burgos".


Pyrenejský Mastín História Pyrenejského mastína je pravdepodobne do veľkej miery podobná, až totožná s Vývojom francúzkeho "Patoua".Je dokázané, že mohutné pastierske psy, ktoré mali za úlohu strážiť veľké stáda oviec a dobytka pred útokmi vlkov a medveďov, existovali na Iberskom polostrove už pred viac ako 3000 rokmi. Sprevádzali kočujúce stáda z jedného pastviska na druhé.Veľké stáda vpočte niekedy až 1000 oviec kočovali v závislosti od ročného obdobia zo severu na juh a naspäť a od vyššie položených pasienkov do nížin. Prvé zákony o týchto kočovných stádach vydal už v roku 504 vizigótsky kráľ Eurioc. Kočovným stádam bolo dovolené prekračovať politické hranice /dnešné Španielsko bolo až do konca 15. storočia rozdrobené na malé politické územia /bez toho, že by si všímali početné spory feudálnych kniežat. Psy sprevádzajúce stáda boli určite rovnakého druhu, ale rozoznávali sa vždypodľa Pôvodu napr.:Mastíni z Argónu, Mastíni z Navary, Mastíni z La Mancha, Mastíni z Estramadury, Mastíni z Kastílie a Leónu a mastíni z Pyreneí. Od roku 1946 sa Španieli snažia jednotlivé typy zjednotiť.Krátkosrsté boli boli priradené K Španielskemu mastínovi, dlhosrsté zo severu zase k Pyrenejskému mastínovi. I keď pôvodne šlo o toho istého psa, stanovili Španieli a Francúzi osobitné štandardy A deponovali ich u FCI. Na Slovensku je v súčastnosti jeden jedinec tohto plemena.


Toto najpopulárnejšie zo všetkých portugalských plemien patrí k najstarším na Iberskom poloostrove. Pochádza zo starobylých ázijských mastifov a je príbuzný so španieskym mastifom. Celé stáročia sprevádzal tento mastif pastierov v estrelských horách v Portugalsku, pásol a ochraňoval stáda a pastierov pred vlkmi a zlodejmi. Možno ho nájsť predovšetkým v hornatých oblastiach provincií Béira-Alta a Béira-Baixa. Aj keď stále slúži pôvodným účelom, používa sa aj ako ťažný pes, je výborným strážcom domu a Portugalská armáda ho využíva na stráženie objektov. Dnes tohto pokojného, ale prirodzene dominantného psa chovajú aj ako spoločníka v rodinách. Hustá, dvojitá srsť, hlavne pri dlhosrstej variante mu poskytuje dobrú ochranu v studenom počasí. Vo všeobecnosti je to zdravé plemeno dožívajúce sa 10 až 12 rokov. Estrelský pastierský pes bol na Slovensko dovezený v máji 2004 a patrí medzi najmenej zastúpené plemeno v Slovakia MOLOSS Clube.


 

Toto plemeno bolo znovuobjavené v nedávnej dobe a väčšina ľudí o jeho existenci stále ešte nevie, a pristupujú k tomuto plemenu ako k "novému". V skutočnosti je to veľmi staré plemeno, ktoré bolo dlhšiu dobu považované za zaniknuté. Jeho pomenovanie "americký bulldog"bolo nutné pri uvedení štandardu, pretože AKC už registroval plemeno pod označením "Bulldog" a bolo potrebné bulldogy z juhu odlíšiť, pre prípad, že budú uznané i mimo svoju krajinu. Bulldoci ktorý do Ameriky prišli s kolonistami, boli pôvodný obyčajný bulldoci.Vrstva ľudí, ktorý bulldogov držala, robila to len pre ich užitočnosť.Americký bulldoci nie sú tak agresívny voči iným psom, ako americký pitbullterriéri, ale sú od prírody rozhodný a dominantný a neznesú aby sa im iný pes postavil, alebo spochybnil ich dominantné postavenie. Skrátka boli držaný ľuďmi, ktorý potrebovali ich služby a obdivovali ich povahu. Záverom možno vysloviť poďakovanie pánovi Johnovi D. Johnsonovi, ktorému vďačíme za to, že zachránil zbytky tohoto ušľachtilého plemena pred zánikom.


BoerbelBoerboel je velký pes typu mastiffa, robustní, húževnatý a s hladkou srsťou. Aj keď boerboel by mal byť silných končatín a svalnatý, mal by byť súčastne pohyblivý a v pohybe živý. Boerboel by nikdy nemal pôsobiť nohato, ale ani nesmie mať príliš krátke končatiny. Celkový vzhľad boerboela by mu mal dovoľovať dosahovať najvyššieho výkonu a sily spolu s dlhým krokom plne zodpovedajúcej dĺžke trupu. Hlavným kritériom hodnotenia boerboela nie je hmotnosť, ale dôležitá je jeho vhodnosť k pracovným účelom, jeho veľkosť a konštitúcia – pes musí harmonicky zodpovedať hlavným požiadavkám. Prednosť sa dáva psom o hmotnosti presahujúcej 50 kg (112 liber) a ideálna hmotnosť činí približne 65 kilogramov (146 liber). Pozn.: staré jazvy a úrazy spôsobené pri práci alebo nehodách nie sú žiaduce. Boerboel je veľký a silný pes, dobre vyvážených proporcií, s dobre vyvinutým osvalením a rýchlych pohybov. Tento pes by mal byť impozantný a imponujúci. Psi pôsobia výrazne samčím dojmom a suky samičím dojmom.

 


BrolholmerUž od stredoveku je známy takýto typ psa, pôvodne využívaný na lov jeleňov. Neskôr spravidla strážil veľké usadlosti a majetky. Koncom 18. storočia sa tieto psy už chovali čisto a vďaka úsiliu grófa Sehesteda von Broholma, ktorého meno nosia, sa ich počet neustále zvyšoval. Po 2. svetovej vojne plemeno takmer vyhynulo, ale okolo roku 1975 začala skupina nadšencov, ktorá vytvorila „Spoločnosť na znovuoživenia broholma“ s podporou Dánskeho Kennel Klubu znova oživovať toto staré plemeno. Všeobecný vzhľad: veľký pes typu mastif s mocnou obdĺžnikovou stavbou a silným, pokojným pohybom. Jeho zjavu dominuje impozantný predok, hlava je masívna a široká, krk mohutný, pokrytý voľnejšou kožou, hrudník široký a hlboký. V pokoji je hlava nesená pomerne nízko, nadol, a chvost je spustený v tvare šable. V pohybe je nesený vyššie, nie však nad líniou chrbáta. Keď je pes pozorný alebo vzrušený, nesie hlavu vyššie a chvost zodvihne nad horizontálu.


MiguelDo rozvetvenej rodiny molossov, ktoré sú rozširené po celom svete, patrí i u nás menej známe plemeno pochádzajúce z bývalej portugalskej kolónie Azorských ostrovov - Fila de Sao Miguel.

Pôvod tohto plemena siaha na prelom 15 - 16 st.n.l., do obdobia prvého osídlenia a portugalskej kolonizácie Azorských ostrovov. Na týchto ostrovoch v Atlantickom oceáne zriadila portugálska vláda niekoľko kantonov, ktorých riadenie a osídlenie zverila svojej feudálnej šľachte. Prvým guvernérom sa stal Goncalo Velho Cabral, ktorý sa zaslúžil najmä o zaľudnenie ostrovov Santa Maria a Sao Miguel.


Anatol

Anatol

Anatolský pastiersky pes je pôvodom z Malej Ázie. Chráni kŕdle oviec a slúži ako spoločník pastiera. Na vysokej Anatolskej plošine, sú letá horúce a veľmi suché , zimy sú chladné. Anatolský pastiersky pes je schopný žiť vonku celý rok. Po celé stáročia boli predkovia Anatolských pastierskych psov používané ako bojové psi vo vojnách a k lovu. Toto bolo obzvlášť cenené pri víťazných bitkách s vlkmi. Turci im dávali ostnatý obojok na krk pre ich ochranu aby sa im tam nemohli dostať dravci, ktorí ich napadli. Ako ovčiarsky pes, nepoznal ani únavu, ani zlé počasie. Dnes je ešte používaný ako ovčiarský pes, rovnako ako strážny pes. Anatolský pastiersky pes je veľmi podobný a úzko súvisí s Kangalom a v mnohom dokonca možno deklarovať napr. v tureckých cestopisoch o pastierskom Kangalovi, ako jedno plemeno, Anatolský pastiersky pes však je skutočne turecké plemeno samostatne vyšľachtené po generáciách tureckými pastierskymi psami. Izolované historické podmienky regiónu Sivas-Kangal viedli k vývoju Kangala ako samostatné plemeno, ktoré bolo vyhlásené za národného psa Turecka a národný poklad. Skutočné turecké Kangaly sú v prvom rade stále pracovne orientované psy pastiera. Vývoz čistokrvných Kangalov z Turecka bol kontrolovaný a v súčastnosti je prakticky maximálne obmedzovaný. Dovážané psy sa považujú za nesmierne cenné, pre ich potenciálny príspevok k vylepšeniu genetickej bázy  na celom svete.


 

A ďalšie molossoidné plemená

Cimarron-uruguayo Cimarron-uruguayo Cimarron-uruguayo

Ciobanesc-romanesc-carpatin Ciobanesc-romanesc-carpatin Ciobanesc-romanesc-carpatin

Dogue-Brasileiro Dogue-Brasileiro Dogue-Brasileiro

guatemalo Guatemalo guatemalo

kangal Kangal kangal

Malak Malak Malak

Mee-Kyun-Dosa Mee-Kyun-Dosa Mee-Kyun-Dosa

meridional Meridional meridional

qinsland Qinsland qinsland

Akbas
Akbas

Cane-da-Presa-Meridionale
Cane-da-Presa-Meridional


Moskovský strážny
Moscow Watchdog

Pakystani
Pakystani Bully Kutta


Castro-laboreiro
Castro-laboreiro

karabas
Karabas


Rafeiro-do-alentejo
Rafeiro-do-alentejo

Rafeiro-do-alentejo
Alano Espaňol


Kaukaz
Kaukazský vlkodav

Presso Canario
Dogo Canario