mobil: 0905 318 097

V tejto rubrike Vás oslovujem nielen ako praktická veterinárka, ale aj ako dlhoročná kynologička a chovateľka psov. Budem rada, keď náš vzťah bude taký, aký býva na spoločných psíčkarských stretnutiach alebo vo veterinárnej ambulancii, kde pracujú skutoční odborníci, ktorí sú ochotní a schopní mimo kuratívy poskytnúť aj hodnotné rady primeranou formou. Znamená to, že privítam Vaše dotazy v zdravotnej oblasti i diskusiu ku problematike zdravého chovu. Môj prvý príspevok nazývam podľa svojho poslania:

ZDRAVÝ PES.

Každý zdravý pes dobre prijíma potravu, má v medziach fyziolických hodnôt telesnú teplotu, počet dychov i tepov, pravidelne vylučuje, oči sú bez výtoku, rovnako ako všetky prirodzené telesné otvory, nosnú hubu, čumák, i vankúšiky na končatinách má vláčne, nepopraskané, srsť má hustú, pružnú a lesklú- podľa plemennej príslušnosti, kožu bez parazitov a chrást. Jeho pohyb je pružný a pravidelný. A napokon jeho telesná hmotnosť zodpovedá veku, plemenu a pohlaviu. Považujem za potrebné zoznámiť sa so základnými fyziologickými hodnotami, ale aj so spôsobom ich merania. Napokon aj sami skôr než navštívime lekára si zmeriame teplotu, prečo neposkytnúť takúto informáciu aj svojmu veterinárovi. Normálna vnútorná teplota zdravého psa v kľude u veľkých plemien a dospelých jedincov je od 37,5°C do 38,7°C, u šteniat môže byť málo vyššia. Teplotu meriame psovi v konečníku lekárskym teplomerom asi 3-5 min., doporučujem digitálny teplomer, ktorý oznámi koniec merania. Teplomer pred vsunutím do konečníku natrieme krémom a potom čo psa podržíme za koreň chvosta, krúživým pohybom ho zasunieme. Ak si chce pes chrániť zadok sadnutím, potrebujeme pomocníka, ktorý ho podrží pod bruchom, u veľkých a ťažkých jedincov môžeme meranie prevádzať v ľahu v bočnej polohe. Ani tento jednoduchý zákrok nemusí pes prijímať kľudne a treba ho hladením a vľúdnym slovom ukľudňovať. Nestačí orientovať sa podľa vlhkosti a teploty čumáka! Je mylný názor že suchý a teplý nos je znakom choroby, vec je komplikovanejšia, niekedy môže mať pes aj pri závažnom ochorení nos vlhký a mokrý a naopak môže mať pri normálnej tesnej teplote nos rozpraskaný. Suchý a teplý, lebo môže ísť o jeho lokálne ochorenie. Za horúcich dní môže následkom prehriatia stúpnuť telesná teplota psa nad normu, ale v takomto prípade ju môžeme vhodne regulovať dostatočným prívodom chladnej pitnej vody a zabezpečiť tieň a chladný podklad. Vyhýbať sa námahe, vychádzkam, presunom v aute. Proti chladu chránime psov na suchom mieste bez prievanu, tieto faktory výrazne zvyšujú výdaj tepla. Prehriatie i podchladenie je pre psov rovnako nebezpečné a pre psov molosoidných plemien zvlášť. U dospelých psov signalizuje teplota nad 38,7°C možnosť začínajúceho infekčného ochorenia. Ale ani niektoré závažné choroby nemusia byť sprevádzané zvýšenou teplotou, váhu treba prikladať aj teplote pod 37,5°C!

Ďalšie ukazovatele zdravotného stavu sú počet tepov a počet dychov za minútu. Šteňatá veľkých plemien majú okolo 100 tepov a dospelé jedince okolo 70 tepov za minútu v kľude. Počet dychov je u veľkých plemien pomalší ako u malých. Šteňatá majú od 16 do 25 , dospelé psy od 14 do 22 za 1 minútu. Tep meriame priložením prstov na stehennú tepnu v slabine, alebo počúvaním srdca. Ak je niektorý z týchto ukazovateľov mimo normálu opakovane, alebo dlhšie ako 2 hodiny, je potrebné vyhľadať veterinára. Vopred však treba zvážiť, či takýto stav nespôsobila vyššia námaha, teplota prostredia, alebo vzrušenie ( napr. z prichádzajúcej búrky).

Bledoružovú farbu majú mať očné spojivky, sliznica v ústnej dutine, ak nie je tmavopigmentovaná, i sliznica vulvy alebo predkožky. Začervenanie, alebo prekrvenie je známkou zápalu, bledosť svedčí o chudokrvnosti, alebo krvácaní a žltá farba býva prítomná pri chorobách pečene, ale i pri infekčnej leptospiróze.
Pozornosť je potrebné venovať aj výtokom z týchto miest.

Zdravé uši sú bez pachu , bez výtoku a bez chrást. Zvýšené šrábanie v okolí uší, bočné držanie hlavy a jej potriasanie, zvesené ucho, kňučanie môžu signalizovať začínajúce ochorenie zvukovodu, alebo ušného boltca .

Dutina ústna má byť bez nepríjemného pachu, ktorý väčšinou nie je zo žalúdka, ako sa často mylne ospravedlňujú chovatelia, ale z nahromadeného zubného kameňa a následnej paradontózy. Sledovanie stavu zubov patrí k dôležitým kritériam zdravotného stavu. U plemien s nariasenými pyskami môže ísť aj o ekzém, alebo vredový zápal sliznice pyskov.

Nepríjemný zápach psa môže vyvolávať zanedbaný hnisavý zápal zvukovodu, pokročilá paradontóza, chronické zlyhávanie obličiek - urémia, cukrovka a zápaly kože - ekzémy.

Stav kože a srsti môže signalizovať prítomnosť vonkajších parazitov - bĺch, svrabu, pliesni, ktoré spravidla sprevádza škrábanie, vyvolané svrbením.

Pohybový aparát psa je zložený z dlhých kostí končatín, kĺbov, chrbtice, šliach a svalov. Zdravý pes má pravidelnú chôdzu bez krívania a vybočovania niektorej končatiny, s pravidelne vyvinutým svalstvom. Kĺby sú pevné, bez opuchov. Pazúry sú krátke, ľahko a pravidelne sa odierajú. Pes ľahko vstáva a líha. Nerobí mu problém ani chôdza po schodoch, alebo vo vysokej tráve, či cez nižšie prekážky. Samozrejme šteňa vo vývoji prechádza rôznymi fázami vývoja, ale najmä u ťažkých plemien je nutné prvý rok a pol jeho rast starostlivo sledovať odborníkom. Dnes nie je problém urobiť metabolický či profilový test, ktorý pomôže včas odhaliť nedostatky vedúce k chybnému rastu. Chyby vo vývoji sa neskôr nedajú odstrániť.

Jedným z najmarkantnejších ukazovateľov zdravia je správna hmotnosť psa. Tu sa samozrejme musí chovateľ orientovať podľa: plemena, pohlavia, veku, výšky, hrúbky podkožného tuku a celkovej harmónie. Tučnota, ktorú u psa vidíme navonok je vlastne už pokročilým štádiom obezity, pretože tuk sa najskôr ukladá na vnútorných orgánoch a až nakoniec v podkoží. "Obalovanie" vnútorností tukom vedie k ich zníženej funkcii a k istému skracovaniu života.
Nezanedbateľným ukazovateľom zdravia je aj psychika psa. Každá agresivita alebo nadmerná plachosť v šteňacom veku je známkou poruchy, ktorou sa je potrebné vážne zaoberať. Psy veľkých plemien ktoré sa už v rannom veku odchyľujú od normálnej vyrovnanej ale zvedavej povahy sa môžu stať pri nesprávnom zaobchádzaní nebezpečnými pre svoje okolie .

Žiadneho chovateľa či majiteľa psa nestojí veľa námahy denne skontrolovať tých niekoľko ukazovateľov zdravia. Najmä u molosoidných plemien doporučujem v prvých dvoch rokoch života psa chodiť štvťročne na preventívne prehliadky k takému veterinárovi, o ktorom viete, že má hlboké znalosti o špecifikách týchto plemien. Rozhodne tým zabezpečíte svojmu psovi správny vývoj, dobré zdravie a kvalitný život a zároveň Vás to bude stáť menej peňazí, ako následné liečenie prehliadnutých problémov.

POTREBUJETE SVOJHO VETERINÁRA.

Potrebuje ho každý, kto má psa, bez ohľadu na to, či je pes mladý alebo starý, zdravý alebo chorý. Ročne je nutné psa očkovať, štvrťročne odčervovať, aspoň dvakrát v sezóne riešiť problémy vonkajších parazitov. To sú len základné preventívne úkony. Mimo toho sa behom života vyskytnú aj problémy zdravotné, psychické alebo metabolické. A tu je už naozaj dôležité, komu starostlivosť o zdravie svojho psa zveríte. Značne nebezpečným je šarlatánsky spôsob liečenia kedy sa už len pri neodbornom podávaní vitamínov v období rastu môžu urobiť nezvratné chyby.
Medzi psíčkarmi sa každý dozvie mnoho informácii na zverolekárov, o tom, aký prístup ma ktorý ku psom, kto má aké vybavenie, koho zázračne vyliečil z najhoršieho, ale i o tom, ako nevedel zistiť banálnu chorobu, aký je drahý, alebo že bezvýsledne vyšetruje na svojich prístrojoch a pes chradne a peniaze ubúdajú.
Ak ste ešte neboli u žiadneho veterinára, alebo nemáte z doterajších stretnutí sami ten správny pocit, opýtajte sa iných majiteľov psov na doporučenie. Bude vhodné pýtať sa majiteľov rovnakého plemena, alebo aspoň veľkosti. Vaša voľba by mala byť na celý život psa, zmena lekára poväčšine neprospieva.
Váš veterinár má poznať Vášho psa a to je umocňujúci moment vzťahu vzájomnej dôvery. Vtedy môžete mať dovolené i vo sviatok či v noci dať mu dotaz za aké závažné považuje príznaky, ktoré ste práve na psovi pozorovali, napr. či jeho zvracanie vydrží do rána, alebo či Vás pozve aj v takú nemožnú dobu na vyšetrenie.
Najmä majitelia veľkých plemien často dávajú prednosť veterinárovi, ktorý je ochotný prichádzať ku ním do domu. Je pravidlom, že zverolekár špecialista pre tzv. domáce zvieratá nejazdí za svojimi pacientmi, alebo len v naliehavých prípadoch. Mimo toho, že jeho návšteva u Vás zvyšuje cenu liečenia, je tu iný dôležitý fakt. Pes v prostredí ambulancie zneistí, prevažuje v ňom zvedavosť, nestavia sa do pozície obrancu a strážcu svojho revíru a manipulácia s ním je neporovnateľne jednoduchšia. Preto ak je to len trochu možné navštívte s pacientom lekára Vy, nie naopak.
Sebavedomé a autoritatívne správanie veterinára k Vášmu psovi je správne, on sa musí dostať do pozície nadradeného, aby bol schopný Vášho psa spoľahlivo vyšetriť i liečiť. Vašou úlohou je umožniť mu to a spolupracovať, aby sa návšteva u veterinára nezmenila na zápas v ktorom chýba víťaz. Väčšinou však majitelia psov veľmi dobre vycítia, ktorý zverolekár má ten správny vzťah ku psom Vášho plemena. Odborníkom totiž nemusí byť vždy ten, kto má nákladne vybavenú kliniku, i keď pri mnohých ochoreniach práve drahé prístroje môžu byť dôležité. Nedostatkom takých zariadení, kde pracuje viac špecialistov býva neosobný prístup a preto sú vyhľadávané najmä pri špeciálnych zákrokoch. Väzba medzi zvieraťom a jeho lekárom je však dôležitá najmä pri jeho dlhšom liečení a každý zodpovedný odborník zverí svojho pacienta v nutných prípadoch špecialistovi a sám je schopný v liečbe pokračovať. Dobrého veterinára spoznáte aj podľa toho, že pozná hranice svojich možností a neváha konzultovať nejasné prípady s inými odborníkmi či špecialistami.
Pri návšteve veterinára musíte očakávať jeho otázky ohľadne správania sa Vášho psa. Bez správnych informácii sa dá len pri niektorých problémoch správne určiť diagnóza. Treba si uvedomiť, že otázky veterinára sú súčasťou vyšetrenia. Vaše informácie o termínoch ruje, sezónnosti kožných problémov, značky podávaného krmiva, temperamente psa a iné, patria medzi rovnako dôležité, ako je laboratorné či sonografické vyšetrenie.
Tak ako sa nemôžete spoliehať v tomto smere na vlastnú pamäť, neočakávajte ani od veterinára, že si bude pamätať všetky problémy Vášho psa. Je preto dobré, aby ste si sami viedli záznamy o výskytoch fyziologických i neobvyklých stavov Vášho psa a rovnako je pozitívne, ak veterinár, ktorého si vyberiete má založenú zdravotnú dokumentáciu svojich pacientov. Aby bola uľahčená a zrýchlená diagnostika choroby Vášho psa, nalistujte si v jeho zdravotnom (očkovacom) preukaze rubriku "zdravotné (iné) záznamy" a píšte si tam všetky poznámky, ktoré považujete za potrebné. Rovnako o to môžete požiadať aj Vášho veterinára.
Na záver tejto časti jedna rada - keď ste si už vybrali svojho veterinára, požiadajte ho aj o kontakt na kolegu, ktorý ho spoľahlivo zastúpi v prípade jeho neprítomnosti. Choroby si ani u psov nevyberajú vhodný čas.

KOSTI A KĹBY.

Príčinou návštev veterinárnych pracovísk bývajú časté bolesti kĺbov a kostí, teda pohybového aparátu predovšetkým u veľkých a obrovských plemien psov. Vo veku od 4. mesiaca veku sa začína objavovať krívanie, opuchy kĺbov, nechuť k pohybu, časté polihovanie ale i striedanie polohy.
Základom pohybovej aktivity sú u psa tri zložky- kostra, svalová a nervová sústava. Kostra slúži ako oporný systém, svaly sú zdrojom kinetickej sily a nervy vedú podnety a umožňujú koordináciu pohybu. Kostra je pevná, ale predovšetkým dostatočne elastická sústava kostí. Elasticitu podmieňuje vzájomné spojenie kostí väzmi a pohyblivosť celého systému zabezpečujú kĺby. Usporiadanie kostry a svalovej sústavy u psa je také, že je vlastne v činnosti aj keď pes stojí. Postoj je teda aktívna činnosť, podobne ako pohyb. Pes preto vyhľadáva každú príležitosť k tomu, aby si ľahol a odpočíval. Energetickú náročnosť pohybu preto pes prispôsobuje priebehu denného rytmu. Za fyziologických podmienok pes takmer 18 hodím denne prespí pričom jeho denný cyklus je rozdelený do 4. etáp: krátka ranná aktivita trvá asi 4 hodiny, nasleduje dlhodobý spánok- približne 8 hodín, potom prichádza hlavná aktivita trvajúca asi 6 hodín - to býva obyčajne aj čas hlavného kŕmenia a cyklus končí povrchným 6 hodinovým spánkom. V šteňací cykle prevláda čas spánkový.
Tieto fyziologické hodiny je nutné brať do úvahy pri zvažovaní závažnosti porúch pohybu, dať svojmu veterinárovi informáciu aj o prípadných odchýlkach. Je potrebné všímať si, kedy šteňa kríva, či je to po pohybe, ale po odpočinku. Veku šteňaťa treba prispôsobiť aj dĺžku a náročnosť vychádzok- pohybu, do ktorého ho nútime. Jeho tréning sa musí zvyšovať len postupne s ohľadom aj na teplotné podmienky. Podmieňujúci faktor pohybových problémov v období rastu je výživa. Plemená s intenzívnym rastom kostry i svalovej hmoty sú závislé na správne vyváženej kŕmnej dávke a dodávaní takých látok pre organizmus, ktoré majú protektívne, teda ochranné účinky. Mnoho chovateľov poskytne svojmu šteňaťu najkvalitnejšie krmivo s vysokým obsahom kvalitných bielkovým, to však neznamená, že je tým zabezpečený správny vývoj kostry a spojivového aparátu - šliach a kĺbov. Kvalitnými bielkovinami v správnom pomere s tukmi a niektorými ďalšími prvkami vieme dosiahnuť mohutný vývoj svalovej hmoty, ale pokiaľ sa to nedeje paralelne so správnym vývojom kostry, dosiahneme presný opak- slabé kosti a kĺby musia nosiť mohutnú ťažkú svalovú hmotu čo zákonite vedie nielen k pohybovým problémom, ale môže spôsobiť aj metabolické zrútenie organizmu.
Kvalitné značkové krmivá sú dotované aj mineráliami a stopovými prvkami, ktoré majú pozitívny vplyv na vývoj kostry, nie je však zaručené, že práve štandardný doplnok je vhodný pre každého jedinca.
Už pri prvých prejavoch nefyziologického pohybu, bolesti, krívania je vhodné hľadať príčinu takého stavu. Chovateľ má zvážiť, či je možné, aby bola bolestivosť spôsobená úrazom, vtedy sa postupuje ináč. Pokiaľ ale sú príznaky opakujúce sa, v prípade, že sa krívanie strieda - raz kríva na ľavú, inokedy na pravú nohu, raz na prednú potom na zadnú, dáva prednosť príjmu potravy po ležiačky - upozornite na to svojho veterinára. Býva to práve najdôležitejšia informácia, ktorá ho vedie k tomu, aby urobil laboratórne vyšetrenie - tzv. minerálny profil, ktoré preukáže v akom pomere sú základné minerálie v krvi - vápnik a fosfor. Toto vyšetrenie sa musí urobiť skôr, ako začneme mimo kvalitnej stravy doplňovať tieto minerály tabletami. Častá je totiž opačná disbalancia, než aká sa predpokladá a keďže klinické príznaky sú rovnaké pri nesprávnom obsahu vápnika aj fosforu, odhalenie je možné len takým vyšetrením. Už pri prvých príznakoch, resp. aj preventívne je u ťažkých plemien dobré pridávať ku krmivu extrakty z mäkkýšov, ktoré podporujú zdravý vývoj spojivového aparátu - šliach a kĺbov - ich pružnosť a pevnosť, vyššou väzbou vody v chrupavkovitých tkanivách. Nemajú vplyv na metabolizmus minerálií, a preto nie sú všeliekom. Aj pri ich podávaní môže dôjsť ku krívaniu ale ich vplyv svojim spôsobom ochraňuje poškodzovanie chrupaviek. Príčina krívania sa však musí odhaliť a riešiť a veterinára je potrebné oboznámiť aj s podávaním všetkých prídavkov.
Napokon upozornenie - nikdy nedávajte svojmu psovi lieky určené ľuďom, ktoré používate sami pri bolestiach kĺbov - len zastrú príznaky a sťažujú diagnostiku aj liečenie.

Vplyv výživy na vývoj kĺbov a kostry u psov veľkých plemien

Godorová Zuzana

Výskumy potvrdili, že takmer 40 % zástupcov veľkých plemien trpí na niektoré z kĺbových ochorení. Toto relatívne riziko je oveľa vyššie u psov veľkých a obrých plemien. Psy týchto plemien sú vnímavejší k rozvoju ochorení kĺbov v období rastu následkom abnormálneho rozvoja kĺbovej chrupavky alebo dôsledkom preťaženia kĺbu alebo traumy.Väčšina týchto ochorení je primárne dedičných, riziko a stupeň rozvoja príznakov však je ovplyvniteľné typom výživy.

  • Veľké plemená

    Medzi plemenami psov sú obrovské rozdiely vo veľkosti a v charaktere rastových procesov, predovšetkým u veľkých a obrých plemien. Behom relatívne krátkej doby dochádza u nich k výrazným zmenám a to je dôvodom pre zvýšenú citlivosť vyvíjajúcej sa kostry predovšetkým vo vzťahu k výžive.

  • Rozvoj kostry

    Medzi dietetické faktory, ktoré sa môžu podieľať a zvyšovať riziko rozvoja ochorení kostry sú zahrnuté:
    obsah bielkovín
    prísun energie
    obsah vápnika

  • Bielkoviny

    Zvýšený prísun bielkovín s následným prudkým rastom hmotnosti a tým nadmerným zaťažením vyvíjajúcich sa kĺbov a kostry môže negatívne ovplyvniť rozvoj kostry a tým aj vyústiť v nevratné zmeny kostry. Preto u veľkých a obrovských plemien za optimálny obsah bielkovín v krmive sa považujú hodnoty cca. 26 %.

  • Energia

    Nadmerný prísun energie je škodlivý pre mladých rastúcich psov veľkých a obrovských plemien a taktiež pre starých psov so zápalom kĺbov (artritída). Výskumy preukázali zvýšený výskyt osteochondrózy ramenného kĺbu u psov, ktorí boli kŕmení ad libitum ( nekontrolovaný, volný príjem kalórií ) v porovnaní so psami u ktorých prísun energie bol obmedzený na 60 %.
    V dvoch skupinách 24 psov plemena labrador retriever sa porovnával aj vplyv prísunu energie na rozvoj dysplázie bedrových kĺbov. V skupine psov s redukovanou dávkou energie o 25 % v krmive sa vyskytovalo menej príznakov dysplázie bedrových kĺbov.
    Preto na základe výsledkov výskumov je doporučené vyvarovať sa kŕmenia ad libitum a je dôležitý kontrolovaný príjem kalórií v krmive, ktorý u veľkých a obrovských psov by mal byť 4000 – 4200 kcal/kg.

  • Vápnik

    Vápnik tvorí prevažnú časť kostného tkaniva, preto jeho obsah v krmive a pomer k ostatným minerálom, napr. fosforu pre správnu skladbu kostry je veľmi dôležitý. Nevhodný obsah vápnika v krmive môže viesť k poruchám tvorby kostí s následkami:

    · v prípade nadmerného prísunu vápnika zaostávanie v raste a osteochondróza

    · v prípade nedostatočného prísunu vápnika vznik hyperparathyreoidizmu

    · v prípade nadmerného prísunu vápnika bez podobného prísunu fosforu vznik stavu podobného krivici

    Šteňatá veľkých plemien zle regulujú vstrebávanie vápnika črevom v prípadoch, keď je prísun vápnika krmivom nadmerný. Preto nie sú schopné dlhodobo zvládať vedľajšie možné príznaky prísunu vysokých dávok vápnika.

  • Optimálne hladiny vápnika v krmive určené rastúcim psom

    · vápnik 0,80 %
    · fosfor 0,63 %

  • Zdravie a celistvosť chrupavky

    K ochrane chrupavky slúžia látky, ktoré sa vyskytujú v tkanive chrupavky úplne prirodzene.

    Chondroitínsulfát chráni chrupavku pred enzymatickou degradáciou. Glukózamín je látka dôležitá pre tvorbu ( syntézu ) chrupavky. Súčasne s nimi sa uplatňujú aj omega 6 omega 3 mastné kyseliny v pomere 5-10:1, ktoré znižujú riziko možného zápalu kĺbu.
    Spoločnosť IAMS na základe týchto vedeckých poznatkov a výskumov v roku 1997 ako prvá prišla so špeciálnym krmivom určeným pre šteňatá veľkých plemien EUKANUBA Puppy and Junior Large Breed, ktoré obsahuje znížený obsah vápnika a kalórií. Za týmto krmivom následovalo Eukanuba Adult Large Breed – krmivo určené dospelým psom veľkých plemien a túto radu dotvára Eukanuba Adult Large Breed Light a Eukanuba Senior Large Breed. Tým pre potreby veľkých psov všetkých vekových kategórií je k dispozícii kompletný rad krmív.

    Systém ochrany kĺbov – Joint Management System

  • Chondroitínsulfát a glukózamín, ktoré sa podieľajú na správnej stavbe chrupavky
  • Znížený obsah tuku pomáha stabilizovať telesnú hmotnosť a znížiť záťaž kĺbov
  • Mastné kyseliny omega 6 a omega 3 v pomere 5-10:1, ktoré redukujú riziko možného zápalu kĺbu
  • Vitamíny a minerálne látky podporujú tvorbu chrupavky.
  • Rubrika je postupne doplňovaná.